Diablik-pd

.

Madrid to je aj kráľ Juan Carlos, futbalový Real, to sú býčie arény, flamenko a to je aj bydlisko slovenského herca Romana Luknára. Madrid je noblesný, hrdý a kráľovský, ako aj pocit z jeho návštevy.

Má takmer štyri milióny obyvateľov, leží na zemepisnom strede Kastílie i Španielska a je najdôležitejším dopravným a administratívnym centrom. Keď sa kráľ Filip II. v roku 1560 rozhodol, že bude vládnuť priamo zo srdca svojho kráľovstva, dovtedy nevýznamné mesto stálo na začiatku svojej slávnej cesty. Neskôr Bourbonskí králi z Madridu urobili stredisko vedy a umenia, založili Botanickú záhradu a množstvo akadémií.

Kráľovský palác v talianskom štýle, bol dokončený v roku 1764 a slúžil ako rezidencia kráľovskej rodiny až do roku 1931, kedy Alfonso XIII. utiekol  pred antimonarchistami z krajiny. Mesto dlhé roky doplácalo na svoju nevýhodnú polohu. Ako jediná európska metropola neleží na žiadnej významnej rieke. Následkom zlého stavu komunikácií spájajúcich mesto s ostatnými časťami krajiny sa jeho ekonomika začala rozvíjať až v polovici nášho stotočia.

V šesťdesiatych rokoch sa do Madridu začali sťahovať multinárodné spoločnosti a podporili  rozvoj malého podnikania, priemyslu a finančníctva. Rozsiahle škody spôsobené počas občianskej vojny boli rýchlo napravené, ale absencia systematického územného plánovania umožnila množstvo neorganických zásahov hlavne v starom meste. Blahobytné osemdesiate roky španielskej ekonomiky sa paradoxne prejavili nielen na astronomických čiastkach cien za nemovitosti, ale aj na strate istej noblesnosti mesta.

Španielska šľachta, ktorá stáročia sídlila v meste sa začala sťahovať na okrajové časti ďaleko od centra. A tak dnešný Madrid nie je len kozmopolitným mestom, ale aj centrom prisťahovalcov zo všetkých oblastí krajiny. Na každom kroku môžte byť svedkom konfrontácií  starej a novej generácie.  Medzi budovami zo 17.storočia stojí nový supremarket, z kostola v ktorom si "zapaľujete" len elektrickú sviečku vhodením mince do kasičky, vychádzajú ľudia v tradičnom  kastílskom oblečení a vedľa nich mladé dvojice s batohami na chrbte.

Mesto vám však na počkanie ponúkne  zmes elegantných stavieb najrôznejšieho veku a slohov. Múzeá , galérie, množstvo širokých bulvárov, desiatky zánovných kaviarní a reštaurácií. Takmer v každej uličke sa stretnete s  "Jamoneria", kde dostanete zároveň s typickou paelou a tradičnou šunkovou žemľou aj zákusok s kávou a brandy. Nečakajte v nich však čistotu a poriadok.

K miestnej atmosfére patrí tak pozorný, ale zamračený čašník, ako aj kopy ohorkov cigariet a papiere pod stoličkami. V Madride sa ale najviac chodí na miestne korzá. Byť videný a byť pritom, je každodenným heslom ľudí prechádzajúcich sa po vybraných uliciach. Akoby mávnutím čarovného prútika sa po štvrtej hodine poobede ulice zaplnia ľuďmi a vyprázdnia ich až neskoro v noci.

Nie je zriedkavosťou vidieť stáť dlhé rady nielen pred múzeami, ale aj divadlami a konceretnými sálami. Madričania milujú klasickú hudbu asi viac ako flamenko, ktoré sa žiaľ stalo výnosným komerčným artiklom cestovného ruchu. Na rozdiel od portugalského Lisabonu, kde miestne "fado" nájdete aj v najľudovejších krčmách, flamenko ponúkajú len vo vybraných drahých podnikoch.