Diablik-pd

Dejiny: V staroveku o teritórium bojovalo Kartágo s Rímom, ktorý po víťazstve založil provinciu Hispánia. Pôvodní Iberovia sa väčšinou romanizovali. Začiatkom stredoveku územie ovládli Germáni, no Vizigótsku ríšu v 8. stor. n. l. zničil arabsko-berberský vpád. Pripojenie k vyspelej arabskej civilizácii vplývalo pozitívne na hospodárstvo i kultúru. Po cordóbskom emiráte vznikli ďalšie moslimské ríše. Španielsky štát sa formoval počas reconquisty, opätovného dobýjania polostrova z hornatého severu, pre moslimov ťažko ovládateľného. V tomto čase sa polostrov aj zjednocoval. Tak v 8. stor. vzniklo kráľovstvo Astúrie, Navarra a na prelome 8. a 9. stor. vytvorili Frankovia v severnom Katalánsku španielsku marku, z ktorej vzišlo v 9. stor. barcelonské kniežatstvo. V r. 1230 sa spájajú kráľovstvá kastílske a leónske, od konca 13. stor. zasahujú kastílski a aragónski králi do vývoja v Stredomorí a získavajú Sicíliu. Reconquista s podporou katolíckej cirkvi a francúzskych feudálov končí v r. 1492 dobytím Granady, posledného moslimského územia. V tom istom roku sa Španielsko zapája do námorných objavov, Krištof Kolumbus sa vydal po prvý raz do Ameriky. Začiatkom 16. stor. sa na trón dostávajú Habsburgovci a v prvej štvrtine 16. stor. je Španielsko najväčšou koloniálnou mocnosťou. Dobýja ríšu Aztékov (1519), ničí ríšu Inkov (1532-1534), obsadzuje Peru (1542) a Filipíny (1565-1572). Vrchol dosahuje v 17. stor., ale príliv zlata zo zámoria, byrokratický absolutistický systém, náboženská netolerancia, vrátane pôsobenia inkvizície, negatívne ovplyvnili hospodársky a kultúrny život. Keď španielska vetva Habsburgovcov vymrela, prepukli v r. 1700 až 1714 vojny o španielske dedičstvo, ktoré krajinu oslabili. Pohromu znamenali aj napoleonské vojny, po ktorých sa proti oslabenému Španielsku vzbúrilo veľa juhoamerických kolónií a získalo samostatnosť. V 19. stor. krajinu sužovali početné vojny. Navyše v prehratej vojne s USA prišlo Španielsko aj o Kubu a Filipíny. Do 20. stor. napriek rozvoju priemyslu vstupuje Španielsko ako ekonomicky zaostalá časť Európy. Krajina sa zmieta vo vnútorných konfliktoch ľavice i pravice, v r. 1931 sa stáva republikou a v občianskej vojne (1936-1939) získavajú moc fašisti na čele s generálom Francom. Jeho diktatúra padla až v r. 1975. Krajina sa stáva konštitučnou monarchiou a na trón prichádza kráľ Juan Carlos I. V r. 1981 Španielsko vstupuje do NATO. V EÚ chce byť významným politickým aktérom a spolu s Talianskom a Írskom predstavuje katolícku časť únie. Ve Španělsku žije několik skupin obyvatelstva, které mají vlastní jazky i kluturu. Některé z nich usilují o získání samosprávy či dokonce samostatnosti. Především jde o Basky na severu, jejichž organizace ETA využívá při boji za nezávislost i teoristické akce. V 70. tech získaly Baskicko i Katalánsko autonomní statut. V září 1998 vyhlásila ETA jednostranné příměří, ale v srpnu 2000 provedla další teoristické akce a pokračovala v nich i na počátku roku 2002.